Pôvod Habánov a ich príchod na západné Slovensko 

Anabaptizmus sa sformoval v prvej štvrtine šestnásteho storočia vo Švajčiarsku v rámci reformačného hnutia, ktoré sa po Európe šírilo ako následok nespokojnosti ľudových vrstiev s cirkvou a s feudálnym zriadením. Ideovou bázou anabaptizmu bolo prvotné kresťanstvo. Anabaptisti (novokrstenci, habáni) uviedli do života utopistické zásady hospodárskej a sociálnej rovnosti. Zrušili súkromné vlastníctvo, utvorili samostatné náboženské, hospodárske a politické obce s prísnym režimom, ktorým sa riadil hospodársky a spoločenský život kolektívu i súkromný život jeho členov. Na rozdiel od iných reformačných prúdov prešli od reforiem cirkvi k reformám spoločnosti. Preto boli už v roku 1525 vyhnaní zo Švajčiarska, presídlili do Nemecka a odtiaľ do Rakúska, Talianska a Holandska. V týchto krajinách ich kruto prenasledovali a viacerých horlivých zástancov novej sekty upálili. V roku 1526 sa habáni objavili na južnej Morave. Napriek svojej ideológii však habáni na Morave neboli pre šľachtu nebezpeční. Život jednotlivca v habánskych dvoroch sa len málo odlišoval od života domáceho obyvateľstva v patriarchálnych veľkorodinách. Pre inoetnickú príslušnosť a chudobu členov habánskych obcí anabaptizmus nebol pre ostatné obyvateľstvo príťažlivý. Naopak, samotné označenie „habán“ malo a miestami má dodnes pejoratívny význam. Habánske obce tvorili väčšinou remeselníci. Krátko po príchode habánov na Moravu začali vo vnútri habánskych obcí rásť rozpory medzi teoreticky ideálnym usporiadaním spoločnosti a skutočnou praxou. Nad ideovými potrebami obce začali prevládať materiálne potreby jednotlivcov. Poprední habáni zneužívali svoje postavenie na vlastné obohacovanie sa a ustupovali z prísnych zásad habánskej komunity. Za tejto situácie medzi habánske obce prišiel tirolský misionár Jakub Huter. Huter zastával radikálny smer v habánskom hnutí, odhalil a pranieroval viaceré nedostatky v živote moravských habánov. Jeho pôsobenie malo spočiatku konsolidačný význam. Po svojom trvalom usídlení sa na Morave však dosiahol, že habánske obce sa rozštiepili na radikálnych huteritov a ostatných habánov, ktorí boli povoľnejší pod vonkajším tlakom ustúpiť z prísnych zásad svojej viery. Napriek vnútorným rozporom bol anabaptizmus v Rakúsku značne rozšírený a pre monarchiu a cirkev potencionálne stále nebezpečný. V roku 1535 na panovníkovo naliehanie zemský snem v Znojme so súhlasom šľachty habánov z Moravy vypovedal. To spôsobilo ich migráciu po moravských panstvách. Skutočný odchod habánov z Moravy začal na základe rozhodnutia zemského snemu v Olomouci až v rokoch 1546 a 1547, a to do Uhorska, na územie dnešného západného Slovenska.  V tých rokoch tu vznikli prvé habánske obce na Nyárovskom panstve Branč a na Holíčsko-šaštínskom panstve Czoborovcov (v Sobotišti, Holíči, Kátove, Šaštíne, Strážach, Brodskom a v Popudinách). V roku 1548 vydal uhorský snem zákon, ktorým sa nariaďovalo obnoviť náboženský poriadok v krajine. Na panovníkov zákrok uhorskí zemepáni habánov zo svojich majetkov ešte v tom istom roku vypovedali. Habáni sa vrátili späť na Moravu. Ich postup na západné Slovensko sa tým však nezastavil. V ďalších rokoch, až do roku 1622, kedy Moravu po bitke na Bielej hore a následnej rekatolizácii Moravy a Čiech definitívne opustili, vzniklo na západnom Slovensku viacero ďalších habánskych obcí (Veľké Leváre, Moravský Ján atď.). Po roku 1622 tu habáni zili vo vyše tridsiatich obciach (napr. v Brodskom, Gbeloch, Holíči, Sobotišti, Senci, Borskom Jure, Šaštíne, Moravskom Jáne, Častej, Chtelnici, Dechticiach, Dubnici atď.). Ich počet sa v tom čase odhaduje na 20 - 30 tisíc osôb. Západné Slovensko sa tak v šestnástom a sedemnástom storočí stalo prvým trvalejším domovom habánov. 
(PhDr. Rudolf Irša, Habáni vo Veľkých Levároch, 1987)

Habánska keramika

Habánska keramika je známa najmä svojimi tvarmi a maľbou. Používané keramické glazúry sú zlúčeniny kysličníkov kovu a sklárskych pieskov. Jednotlivé glazúry sa v práškovej forme miešajú s vodou. Habáni používali modrú, žltú, bielu a zelenú podkladovú glazúru. V dekoroch prevažovala farba: žltá, zelená, fialová a modrá. Čierna bola farbou kontúry.  Červená farba, bola pre nich farbou smrti, preto ju nepoužívali. V ornamentálnych prvkoch z počiatku uplatňovali len rastlinné motívy. V prejave pokory sa neodvážili zobrazovať na predmetoch bežnej spotreby človeka.

Odporúčame: 

Múzeum Ferdiša Kostku v Stupave
Ul. F.Kostku 26, 900 31 Stupava
Tel./Phone: +421 2 / 65934 882
E-mail: muzeumpezinok@stonline.sk
www: www.muzeumpezinok.sk

Habánske múzeum (Habánsky dvor) Veľké Leváre
908 73 Veľké Leváre 
Tel./Phone: +421 34 / 779 4107 alebo +421 34 / 779 4457 
E-mail: zahorskemuzeum@zahorskemuzeum.sk
www: www.zahorskemuzeum.sk

Kniha: Habáni na Slovensku - František Kalesný, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1981